1.deň
Odlet do Istanbulu.
Po prílete nasleduje transfer do hotela (check in možný od 14:00), ubytovanie.
Prvotné zoznámenie s Istanbulom, večerná prechádzka starým centrom mesta s odporúčaním na výbornú večeru a voľný program.
2.deň
Raňajky v hoteli, stretnutie so sprievodcom a začiatok celodenného poznávacieho programu.
Počas dňa navštívite a spoznáte staré mesto Istanbulu:
Palác Topkapi (hlavné sídlo tureckých sultánov) - je palácový komplex v centre Istanbulu, ktorý bol vyše 380 rokov oficiálnou rezidenciou sultánov Osmanskej ríše. Palác Topkapi slúžil ako rezidencia sultána a jeho dvora. V priestoroch sultánovej rezidencie sa nachádzal hárem a kúpele.[3] Do priestoru súkromných sultánových rezidencií smeli vstúpiť iba eunusi. Sultán bol hlavou Osmanského štátu a preto palác Topkapi slúžil aj ako administratívne a správne centrum ríše. V komplexe paláca vyrástli administratívne budovy a sídlila v ňom ríšska rada - diván.
Hagia Sophia (chrám Božej múdrosti z obdobia Byzantskej ríše a symbol mesta. Jedna z najznámejších budov nielen v Istanbule, ale aj v celom Turecku predstavuje v mnohých ohľadoch históriu krajiny za posledné dve tisícročia. Pôvodne išlo o grécky ortodoxný kostol, ktorý svojmu prvotnému účelu slúžil asi tisíc rokov. Neskôr sa z neho na ďalších päťsto rokov stala mešita a dnes v ňom turisti nájdu múzeum. Jej ohromujúci exteriér je ohraničený minaretmi, pridanými po osmanskom dobytí. Interiér je však spomienkou na moc Konštantínopolu. Hlavným dielom rímskeho „inžinierstva“ je masívna kupola, ktorá má priemer 31 metrov. Múzeum je plné fascinujúceho umenia s neustále sa meniacim výstavným programom. Hagia Sophia je „must see“ pre každého počas dovolenky v Turecku.)
Modrá mešita (svoje meno získala podľa prevažne modrých dlaždičiek, ktoré krášlia jej interiér. Mešita sultána Ahmeda, známa tiež ako Modrá mešita, bola postavená v roku 1616 a ešte aj dnes ostáva najdôležitejším náboženským miestom v Istanbule. Považuje sa za najkrajšiu budovu v meste a je zapísaná medzi pamiatkami svetového dedičstva UNESCO. Medzi turistami je obľúbeným cieľom, len si treba zapamätať, že je počas dňa päťkrát na pol hodiny uzavretá, pretože v nej prebieha modlitba. Vo vnútri mešity je vysoký strop lemovaný 20-tisíc modrými dlaždicami rôznych vzorov, ktorým mešita vďačí za svoje meno. Bola navrhnutá tak, aby súperila so staršou Hagiou Sophiou.)
Prestávka na obed
Rímsko-byzantský hipodróm
Grand Bazaar (Veľký bazár) - Veľký bazár v Istanbule (turecky: Kapali Çarşi - Krytá tržnica) je jedným z najväčších a najstarších komplexov krytých tržníc na svete, ktorý má viac ako 58 krytých pasáží, cez 1200 obchodov. Denne ho navštívi okolo 250 až 400 000 turistov. Tržnica sa rozprestiera na ploche 45 hektárov. Využíva sa plocha 36 hektárov, zamestnáva asi 20 tisíc osôb. Prvé budovy, zvané Bedestan boli postavené ako verejné sklady tovaru v rokoch 1455 až 1461. Dal ich postaviť osmanský sultán Mehmed II. (Mehmed Dobyvateľ). V 16. storočí, počas vlády sultána Süleymana I.(Skvostného) bol celý komplex tržníc značne rozšírený. Tržnica bola známa obchodom s korením, kožou, keramikou, látkami, šperkami a kobercami. Neskoršie zemetrasenie budovy značne poškodilo. Rozsiahla rekonštrukcia bola ukončená v roku 1894.
3.deň
Raňajky v hoteli, stretnutie so sprievodcom a začiatok celodenného poznávacieho programu.
Počas dňa navštívite a spoznáte okolie Bosporu:
Známy trh s koreninami (Spice Bazaar) - návšteva Istanbulu sa nezaobíde bez zastavenia sa v atmosférickom bazáre korenia. Zatiaľ čo Veľký bazár môže byť najväčším a najznámejším z krytých bazárov v Istanbule, tento trh s korením vyhráva cenu za to, že je najfarebnejší, najvoňavejší a často aj najzábavnejší – návštevníci môžu ochutnať ponúkaný tovar.
Plavba po Bospore (Bospor je úzky prieliv nachádzajúci sa v Istanbule a spájajúci Marmarské more s Čiernym. Zároveň rozdeľuje Európu a Áziu. Jeho dĺžka je 31 km. Jedná sa o zatopené riečne koryto s množstvom zátok a vysokých brehov, odkiaľ sa vám naskytnú nádherné výhľady po okolí). Plavba trvá cca.1 hodinu a poskytne Vám krásne výhľady na mesto z morskej hladiny. Počas plavby uvidíme európsku a aj ázijské stranu Istanbulu.
Prestávka na obed. Po obede pokračujeme prehliadkou modernej časti Istanbulu
Galata - je bývalý názov štvrte Karaköy v Istanbule, ktorá sa nachádza na severnom brehu Zlatého rohu. Štvrť je spojená s historickou štvrťou Fatih niekoľkými mostami, ktoré prechádzajú cez Zlatý roh, najmä most Galata. Stredoveká citadela Galata bola kolóniou Janovskej republiky v rokoch 1273 až 1453. Slávnu Galatskú vežu postavili Janovčania v roku 1348 na najsevernejšom a najvyššom mieste citadely. Galata je teraz štvrťou v okrese Beyoglu v Istanbule.
Taksimské námestie - je významné námestie v Istanbule, ktoré sa nachádza v mestskom obvode Beyoglu na európskej strane mesta, severne od Zlatého rohu. De facto je vlastne centrom moderného mesta. V dobách Osmanskej ríše, v 17. storočí, sa tu nachádzal veľký vodný rezervoár, z ktorého tiekla voda samospádom dole k moru, k ostatným častiam mesta. Námestie je obľúbené miesto ako medzi miestnymi obyvateľmi, tak medzi turistami. Končí tu rušná obchodná trieda Istiklal Caddesi, kde začína električková trať s prevádzkou historických električkových vozidiel. Významnými stavbami, ktoré tu sú Atatürk Kültür Merkezi (Ataturkovo kultúrne centrum) a Cumhuriyet Aniti (monument republiky), postavený roku 1928 na oslavu republikánskeho zriadenia Turecka. Monument stvárňuje zakladateľa štátu, vrátane Mustafy Kemala Atatürka.
Štvrť Pera - je ideálnym miestom pre tých, ktorí si chcú oddýchnuť od zbesilej prehliadky pamiatok. Štvrť Pera v Istanbule skvelou časťou mesta na prechádzky, zábavu a kvalitné reštaurácie.
Ulica Istiklal - je najobľúbenejšou a najkozmopolitnejšou štvrťou Istanbulu už od čias Osmanskej ríše. Preto je na ulici Istiklal veľa miest na návštevu, ako sú historické pasáže, stáročné reštaurácie a farebné obchody. Niet pochýb, že vychytené butiky a obchody pod budovami na ulici Istiklal upútajú vašu pozornosť. Nezabudnite sa však pozrieť aj hore. Ak sa pozriete pozorne, môžete na týchto budovách vidieť najkrajšie príklady secesných a neoklasicistických architektonických pohybov.
Podzemná Cisterna Yerebatan - je známa pamiatka v absolútnom centre starého mesta. Cisterna Yerebatan (Yerebatan Sarnici) sa nachádza vedľa najdôležitejšieho chrámu Istanbulu, pod Hagia Sofia, ktorú dal postaviť v 6. storočí byzantský cisár Justinián. Ten istý cisár dal postaviť aj toto veľdielo, ktoré slúžilo v minulosti ako zdroj pitnej vody a obrovský podzemný priestor s tristotridsaťšeť stĺpmi.
Prekrásny architektonický skvost tu stojí viac než 1 400 rokov. Cisterna Yerebatan je obrovitánskym rezervoárom dažďovej vody a vody z okolitých kopcov a bola pre mesto životne dôležitá. Voda sa privádzala akvaduktom z Belehradského lesa vzdialeného 20 km, ktorým prechádzate, ak idete na najnovšie letisko nachádzajúce sa na európskej strane na severozápade Istanbulu. Aj vďaka tomuto rezervoáru vody, tejto cisterne, tu ľudia dokázali prečkať niekoľko obliehaní, a aj Mehmedovi II. Dobyvateľovi robila táto cisterna problémy. (vstupné je 15€ a platí sa priamo na mieste)
4.deň
Raňajky v hoteli, stretnutie so sprievodcom a začiatok celodenného poznávacieho programu.
Istanbul tvorí okrem európskej a ázijskej štvrte aj deväť ostrovov, ktoré sa nazývajú Princove ostrovy, častejšie označované ako Adalar. Pozostávajú zo štyroch väčších ostrovov a piatich menších. Najväčším ostrovom je Büyükada ("Veľký ostrov") s rozlohou 5,46 km2. Ďalšími ostrovmi sú Heybeliada (2,4 km2, mimochodom, najzelenší ostrov), Burgazada (1.5 km2), Kinaliada (1.3 km2), Sedef Adasi (0,157 km2), Yassiada ("0,05 km2), Sivriada (0.4 km2), Kaşik Adasi (0.6 km2) a Tavşan Adasi (0.4 km2).
Princove ostrovy je súostrovie v Marmarskom mori pri Istanbule. U miestneho obyvateľstva sú obľúbené aj preto, že sú len hodinu loďou od mesta a je tu kľud. Na ostrovoch nejazdia autá. Sú ideálnym miestom na prechádzky či poznávanie. Toto súostrovie tvorí 9 ostrovov a hovorí sa im v turečtine "Adalar", čo znamená "ostrovy".
Počas byzantskej éry boli ostrovy známe ako miesto častého exilu mnohých vysokopostavených členov šľachty vrátane princov. Neskôr tu boli rovnako vysielaní aj členovia osmanskej sultánskej rodiny. Internovaní princovia dali aj ostrovom ich súčasný názov. Büyükada sa v gréčtine nazýval Prinkipos. Ostrovy počas obliehania Konštantínopola v roku 1453 okolo 18. apríla zabrala osmanská flotila. Počas 19. storočia sa ostrovy stali populárnym dovolenkovým miestom pre istanbulskú smotánku, pričom na najväčšom z ostrovov, Büyükade, sa stále zachovali vily z viktoriánskej éry.
Podľa osmanského všeobecného sčítania ľudu v rokoch 1881/82-1893 mala kaza (územná jednotka Osmanskej ríše) Adalar, pokrývajúce Princove ostrovy, 7 937 obyvateľov, z toho 5 501 Grékov, 533 Arménov, 254 moslimov, 133 katolíkov, 65 židov, 27 Latinov (hlásiacich sa k Latinskému cisárstvu), 7 protestantov, 3 Bulharov a 1 404 cudzích občanov.
Zo známych osôb boli ostrovy v dejinách obývané politickými vyhnancami, ako aj umelcami, najmä spisovateľmi. V exile tu žili viacerí byzantskí cisári a cisárovné, ako aj konštantínopolskí patriarchovia. Turci ostrovy navštevujú ako bydlisko spisovateľa Saita Faika Abasiyanika či futbalistu Leftera Küçükandonyadisa. Medzi rokmi 1929-1933 na ostrove Büyükada žil vo svojom prvom exile po odchode zo ZSSR Lev Davidovič Trockij. Námornú školu na Hebeliade v rokoch 1913-1918 navštevoval turecký básnik Nâzim Hikmet. Na ostrovoch tiež žili známi arménski literáti Zahrad a Zabel Sibil Asadour, ktorí obaja bývali na Kinaliade. Dom na Burgazade (Antigone) mal aj grécky vydavateľ Demetrius Nicolaides.
Po krásnom dni strávenom na Princovych ostrovoch nás čaká už iba cesta säť do Istanbulu a voľný program.
5.deň
Po raňajkách check out, do transferu voľný program s možnosťou nákupov. Transfer na letisko, odlet z Istanbulu.